Rakúske federálne ministerstvo hospodárstva, energetiky a cestovného ruchu už prevádzkuje Nextcloud na vlastnej infraštruktúre v Rakúsku. Šlezvicko-Holštajnsko v Nemecku postupne nahrádza časti proprietárneho pracovného prostredia otvorenými alternatívami. Francúzsko prevádzkuje vlastné štátne pracovné prostredie vo veľkom rozsahu. A Švajčiarsko sa pridáva federálnym programom, ktorý overuje suverénne pracovné prostredie popri Microsoft 365.

Nejde o tvrdenie, že Európa opúšťa Microsoft. Každá krajina je v inej fáze a rieši iný rozsah: produkčné nasadenie, hybridný model, postupnú migráciu, pilot alebo strategický záväzok. Keď sa však podobný smer objavuje v Nemecku, Francúzsku, Rakúsku, Švajčiarsku, Dánsku aj Holandsku, nejde už o izolované experimenty. Európske verejné správy čoraz častejšie hľadajú spôsob, ako nebyť kriticky závislé od niekoľkých mimoeurópskych technologických dodávateľov.

Pre slovenskú firmu, školu alebo samosprávu to nie je vzdialená európska debata. Rakúske ministerstvo už prevádzkuje Nextcloud v hybridnom modeli a Nemecko buduje otvorené pracovné prostredie pre verejnú správu; ukazujú tak, že kontrola nad spoluprácou a dátami sa dá budovať postupne, nie až po veľkom celoštátnom rozhodnutí.

Rakúsko: Nextcloud v prevádzke ministerstva, ale v hybridnom modeli

Rakúsky príklad je pre Slovensko najbližší. Federálne ministerstvo hospodárstva, energetiky a cestovného ruchu (BMWET) v októbri 2025 oznámilo nasadenie Nextcloudu na vlastnej infraštruktúre v Rakúsku. Podľa zverejnenej prípadovej správy bol systém po skúšobnej fáze zavedený približne pre 1 200 zamestnancov.

Motiváciou boli ochrana citlivých údajov, súlad s GDPR a NIS2 a snaha znížiť technologickú závislosť od externých poskytovateľov. Nextcloud tu pokrýva bezpečnú spoluprácu a komunikáciu s údajmi na rakúskych serveroch.

Aj tu treba zostať presný: BMWET nepodnikol úplný odchod od Microsoftu. Sám uvádza, že Microsoft Teams zostal v niektorých oblastiach používaný. Ide o produkčný hybridný model, nie o úplnú náhradu celého prostredia Microsoft 365. Práve preto je príklad dôveryhodný: ministerstvo riešilo postupnú zmenu reálnej prevádzky, nie marketingový slogan.

Nemecko: z konkrétnych krokov vzniká verejná platforma

Nemecko má viac vrstiev. Spolková krajina Šlezvicko-Holštajnsko postupne nahrádza časti proprietárneho pracovného prostredia otvorenými alternatívami; Šlezvicko-Holštajnsko pri e-maili prešlo na Open-Xchange a predtým začalo nasadzovať LibreOffice. Krajina tak rieši nielen dokumenty, ale aj poštu a každodennú spoluprácu.

Na federálnej úrovni vzniklo Centrum pre digitálnu suverenitu ZenDiS, ktoré objednalo spolkové ministerstvo vnútra. Jeho openDesk prepája dokumenty, súbory, kalendár, e-mail, chat, videohovory, projekty, znalostnú bázu aj správu identít. Neznamená to, že celá nemecká verejná správa už migrovala na openDesk. Znamená to však, že štát buduje konkrétnu alternatívu pre vlastné potreby namiesto toho, aby sa obmedzil na všeobecnú výzvu na suverenitu.

Francúzsko: štátne pracovné prostredie už používa viac než pol milióna ľudí

Francúzsko má najväčší z verejne doložených príkladov v tomto prehľade. LaSuite je pracovné prostredie, ktoré vytvára a prevádzkuje medzirezortné riaditeľstvo pre digitálne služby štátu DINUM. Podľa jeho aktuálnej stránky ho každý mesiac používa viac než 500 000 štátnych zamestnancov v 15 ministerstvách a mnohých ďalších úradoch.

LaSuite spája štátnu komunikáciu Tchap, videokonferencie Visio, zdieľanie súborov, poštu, spoločnú úpravu dokumentov Docs aj tabuľkový nástroj Grist. Služba uvádza hosťovanie vo Francúzsku, verejné riadenie, štandardy otvoreného softvéru a možnosť prenášať dokumenty v otvorených aj bežných formátoch.

Nie je to dôkaz, že Francúzsko odstránilo všetky zahraničné produkty zo všetkých úradov. Je to však reálne prevádzkované štátne pracovné prostredie vo veľkom rozsahu. Práve tento rozdiel je podstatný: stratégia sa dá merať používateľmi, službami a prevádzkou.

Švajčiarsko: federálny program popri Microsoft 365

Švajčiarska federálna kancelária 2. septembra 2026 oznámila program digitálne suverénneho pracovného prostredia. Do konca roka 2027 má približne 3 000 ľudí vo federálnej správe dostať samostatné riešenie založené na otvorenom softvéri. Microsoft 365 má v prvej fáze fungovať súbežne.

Federálna kancelária najprv ukončila štúdiu uskutočniteľnosti BOSS. Do testovania zapojila 172 ľudí z viacerých federálnych útvarov. Výsledok je triezvy: prehliadačové riešenie sa osvedčilo pri úprave dokumentov, uložení súborov, spolupráci, e-maile a kalendári. Ukázalo však aj limity, napríklad pri rozsiahlych videokonferenciách.

Na základe tohto testu Švajčiarsko začína ďalší program. Prvá fáza má stáť odhadom 9 miliónov švajčiarskych frankov a od konca roka 2027 má obslúžiť približne 3 000 používateľov v kritických procesoch. O prípadnom širšom nasadení sa rozhodne až podľa výsledkov programu.

To je správny opis reality: nie celoštátna migrácia, ale konkrétny federálny program s cieľovým rozsahom, rozpočtom a termínom. Technologicky je BOSS postavený na openDesk od nemeckého Centra pre digitálnu suverenitu ZenDiS. Súčasťou skladby sú Collabora Online pre dokumenty, Open-Xchange pre e-mail, kalendár a kontakty, Nextcloud pre súbory, OpenProject, XWiki, Jitsi, Element a Univention. Je to praktický dôkaz, že digitálna suverenita nie je jeden produkt, ale prepojená architektúra.

Dánsko: konkrétny ministerský pilot, Holandsko: strategický záväzok

Dánske ministerstvo digitalizácie 19. júna 2025 spustilo konkrétny pilot digitálnej suverenity. Skupina zamestnancov jeho centrálneho útvaru dostala v systéme F2 namiesto balíka Microsoft Office platformu Collabora založenú na LibreOffice. Ministerstvo testuje úpravu dokumentov, šablóny, sledovanie zmien, tabuľky aj prevod dokumentov do formátu Word a späť.

Cieľ je priamo pomenovaný: znížiť budúcu závislosť verejných IT systémov od niekoľkých veľkých technologických spoločností. Ak test dopadne uspokojivo, ministerstvo očakáva širšie nasadenie otvorenej alternatívy v rámci celého útvaru. Ide teda o konkrétny produkčne orientovaný pilot v jednom ministerstve, nie o hotový prechod celého Dánska ani celej dánskej verejnej správy.

Holandská koaličná dohoda z februára 2026 uvádza digitálnu autonómiu ako riadiaci princíp a explicitne spája vládne rozhodovanie s digitálnou suverenitou, otvoreným softvérom a bezpečnosťou dodávateľského reťazca. Ide zatiaľ o politický a strategický záväzok, nie o verejne doloženú celoštátnu migráciu pracovného prostredia.

Pri Španielsku neuvádzame porovnateľný projekt, pretože všeobecná podpora otvoreného softvéru nestačí na zaradenie medzi konkrétne overené kroky.

Tento rozdiel nie je detail. Ak sa pilot vydáva za prevádzku alebo stratégia za migráciu, digitálna suverenita sa zmení na prázdne heslo.

Slovensko: stratégia už hovorí správne slová

Slovensko má od decembra 2025 novú Národnú koncepciu informatizácie verejnej správy (NKIVS). Dokument výslovne pracuje s digitálnou suverenitou, interoperabilitou, otvoreným softvérom, opätovným použitím riešení a možnosťou meniť IT moduly. Definuje aj pojem pracovné prostredie založené na otvorenom softvéri.

To je dôležitý posun v slovníku štátu. NKIVS však nie je dôkazom hotového riešenia. Pojem pracovné prostredie založené na otvorenom softvéri je v dokumente definícia, nie pomenovanie nasadeného štátneho produktu.

Akčný plán počíta s programom Digitálne pracovisko 2026 – 2028. Uvádza približný rozpočet 80 miliónov eur, štandard pracoviska, centrálne obstarávanie hardvéru a softvéru a cieľ vybaviť do konca roka 2030 osemdesiat percent zamestnancov. Neuvádza však nasadenie Nextcloudu, LibreOffice, openDesku ani iného konkrétneho otvoreného pracovného prostredia ako náhrady Microsoft 365.

NKIVS zároveň priznáva, že migrácia do cloudu postupuje pomaly, veľká časť systémov ostáva v starších lokálnych prostrediach a závislosť od dodávateľov pretrváva, najmä pri veľkých dodávateľoch. Počíta pritom s viaccloudovým prístupom, teda kombináciou vládneho a verejných cloudov.

Z verejne dostupných podkladov preto nemožno poctivo napísať, že Slovensko je ako celok závislé konkrétne od Microsoftu, Azure, AWS alebo Google Cloud v presne vyčísliteľnom rozsahu. NKIVS také podiely neuvádza. Dá sa však napísať toto: Slovensko má strategický cieľ digitálnej suverenity a priznáva pretrvávajúcu závislosť od veľkých dodávateľov, no verejne doložený program porovnateľný so švajčiarskym BOSS, francúzskou LaSuite alebo rakúskym ministerským Nextcloudom sme nenašli.

Otvorený softvér sa na Slovensku používa aj prakticky, napríklad cez organizáciu slovak-egov na GitHube, kde verejná správa zverejňuje zdrojové kódy. To je užitočné, ale nie je to to isté ako spoločné pracovné prostredie pre zamestnancov verejnej správy.

Nextcloud nie je iba náhrada za úložisko

Pri debatách o Microsoft 365 sa často zúži problém na Word a Excel. To je príliš málo. Organizácia, ktorá chce znížiť závislosť od jedného dodávateľa, musí vedieť riešiť súbory, synchronizáciu, zdieľanie, kalendáre, kontakty, komunikáciu, videohovory, dokumenty, skupinovú prácu, identitu, oprávnenia aj miesto, kde sú uložené dáta.

Preto je Nextcloud relevantný aj mimo samotného úložiska. Pri vhodnom návrhu a prevádzke môže vytvoriť vrstvu pre súbory, skupinovú spoluprácu a komunikáciu, ktorú organizácia prevádzkuje pod vlastnou správou alebo u dôveryhodného európskeho poskytovateľa. Rakúsky príklad ukazuje, že takáto vrstva môže fungovať aj vedľa existujúcich nástrojov; migrácia nemusí byť skok do neznáma.

Nemusí sa čakať na veľký štátny projekt

Štátna stratégia je potrebná, ale sama nevyrieši každodenné problémy organizácií. Firmy, školy, samosprávy, neziskové organizácie aj inštitúcie môžu začať menším, kontrolovaným krokom: vybrať jeden proces, určiť vlastníka dát, nastaviť prístupy, premyslieť zálohy a overiť, či tím dokáže pracovať bez ďalšej roztrieštenej služby.

Európske príklady ukazujú, že digitálna suverenita nie je synonymom pre okamžité vypnutie všetkého, čo pochádza od veľkých zahraničných dodávateľov. Je to schopnosť mať alternatívu, rozumieť vlastnej architektúre a vedieť rozhodovať o svojich dátach a pracovných procesoch.

Slovensko už má túto ambíciu napísanú v stratégii. Ďalší rozumný krok je zmeniť ju na verejne merateľné projekty. LinuxDoma vie organizáciám pomôcť začať prakticky: dostať dáta, komunikáciu a spoluprácu viac pod vlastnú kontrolu bez predstierania, že jedna platforma vyrieši všetko.

Zdroje a metodika

Článok rozlišuje produkčné nasadenie, program, pilot a stratégiu. Čísla a stav sú overené k 8. septembru 2026.