Právnička pripravuje podanie z dôverného spisu klienta. Konštruktér posiela klientovi návrh, ktorý ešte nikto nevidel. Vývojár pracuje na module so súkromným kódom firmy.

Všetky tri situácie pracujú s citlivými informáciami. Niekedy ide o vlastné know-how firmy, zdrojový kód či nezverejnený návrh, inokedy o dôverné dokumenty a údaje klientov, ktoré firma nesmie sprístupniť bez právneho dôvodu. Lenže pri práci s týmito dokumentmi sa firmy správajú úplne inak. Pred konkurenciou platí dohoda o mlčanlivosti, obchodné tajomstvo je definované zákonom, prístup do spisu je odborne regulovaný. A potom ten istý dokument skončí v službe, ktorej podmienky nikto nečítal.

Nestačí sa pýtať, kto má k dokumentu prístup. Rovnako dôležité je, na aké účely ho môže poskytovateľ spracovať a či sa jeho obsah môže dostať do AI nástroja s inými pravidlami. Tento text je práve o tejto druhej otázke: nie o tom, či sa dá citlivý dokument poslať cez internet, ale o tom, aké práva pri tom automaticky odovzdávate.

Štyri otázky, ktoré pri zmluve zamieňame

Ochrana firemného know-how stojí na štyroch rôznych otázkach. Ich zamieňanie spôsobuje mnohé nejasnosti, ktoré sa potom riešia až pri príležitosti auditu, odchodu zamestnanca alebo kontroly u partnera.

Vlastníctvo znamená, kto drží práva k dielu. Práva k dokumentu, zdrojovému kódu či návrhu môžu patriť autorovi, zamestnávateľovi alebo klientovi — podľa ich pôvodu a právneho vzťahu. Samotné uloženie v cloude neznamená automatický prevod týchto práv na poskytovateľa.

Licencia na používanie znamená, čo ste dovolili s tým dielom robiť. Tu sa rozhoduje, či poskytovateľ smie obsah kopírovať, uchovávať, prenášať, meniť mu formát alebo inak s ním pracovať. Licencia nie je vlastníctvo a ani vlastníctvo nie je automaticky neobmedzené právo používať.

Technická možnosť prístupu znamená, kto sa k obsahu vôbec dostane. Ide o účty, oprávnenia a správu infraštruktúry. Toto je téma, ktorú sme riešili v článku Vaše dáta. Ich pravidlá..

Použitie na trénovanie AI rieši, či a ktoré časti vášho obsahu alebo interakcií môžu byť využité pri trénovaní modelov. Nová je táto otázka, pretože odpovede na ňu závisia od konkrétnych zmluvných podmienok, druhu účtu a nastavení služby. Niektoré služby používanie interakcií na tréning umožňujú, iné ho zmluvne vylučujú alebo vyžadujú povolenie.

Kontrola prístupu je dlhodobá téma. Novou otázkou je, či a za akých pravidiel sa obsah dostáva aj do procesov trénovania AI.

A ešte jedno rozlíšenie, ktoré sa v podobných diskusiách mýli najčastejšie: spracovanie dokumentu na odpoveď nie je to isté čo použitie na trénovanie modelu. Pri prvej možnosti vložíte text do nástroja a ten vám odpoveď vyrobí. Pri trénovaní môžu byť obsah alebo údaje z interakcií použité na úpravu modelu. Neznamená to, že sa celý dokument doslova uloží do modelu alebo automaticky sprístupní iným používateľom. Obe možnosti sú dnes bežné a obe sú dnes predmetom zmluvných podmienok.

Tri profesie, tri druhy tajomstva

Poďme sa na to pozrieť z perspektívy konkrétnych ľudí, ktorí s týmito otázkami žijú. Tieto príklady sú modelové situácie, nie zaznamenané incidenty — opisujú typický priebeh, nie udalosť, ktorá by sa dala citovať.

Advokátska kancelária má spisy klientov, dôkazové materiály a právne stratégie. Zákon o advokácii aj profesijné etické pravidlá viažu advokáta k mlčanlivosti a k tomu, aby klientove veci chránil. Niektorí advokáti používajú AI nástroje na sumarizáciu spisov alebo na porovnávanie judikatúry, práve pretože ide o časovo náročnú prácu. Len zároveň musí platiť, že vloženie dôverného spisu do osobnej služby je zlučiteľné s mlčanlivosťou a so zmluvnými pravidlami konkrétneho nástroja.

Konštruktér, návrhár a architekt pracujú s výkresmi, CAD modelmi, prototypmi a výrobnými postupmi. Ich know-how má podobu návrhu, ktorý ešte nie je zverejnený — a práve preto má najvyššiu hodnotu. Predčasné sprístupnenie nezverejneného návrhu môže oslabiť konkurenčnú výhodu a porušiť záväzky dôvernosti. Otázka „môžem to dať do nástroja, ktorý mi pomôže“ sa tu stretáva s otázkou „môžem to dať do nástroja, ktorý sa učí“.

Vývojárska firma drží súkromný zdrojový kód, algoritmy, internú dokumentáciu, poznatky o bezpečnosti a zákaznícke zadania. Tu je riziko najtechnickejšie, pretože kód sa do AI nástroja v niektorých tímoch dostáva pravidelne — a pretože zdrojový kód môže patriť k najcennejším aktívam firmy.

Vo všetkých troch prípadoch je spoločné jedno: ochrana proti konkurencii je tu organizovaná, ochrana pred nástrojom nie. Kancelária má záväzok mlčanlivosti, architekt má profesijné záväzky, vývojár má bezpečnostnú politiku — a ani jedna z týchto vecí nepreverí, čo sa deje s tým, čo vložil do okna konverzácie.

Toto nie je obviňovanie zamestnancov. Väčšina z nich nič zlého neurobí. Problém je v tom, že podmienky ich osobného nástroja a podmienky firemnej zmluvy sú dve rôzne veci, ktoré sa v organizácii porovnáva málokedy.

Licencia na používanie nie je to isté čo vlastníctvo

Aktuálna Microsoft Services Agreement, platná od 30. septembra 2026, hovorí v sekcii 2. Your Content doslova: „We don’t claim ownership of Your Content. Your Content remains yours and you are responsible for it.“

O pár riadkov ďalej však prichádza bod 2(b) s opačným dôrazom. Používateľ udeľuje Microsoftu celosvetovú bezodplatnú licenciu na používanie svojho obsahu v rozsahu potrebnom na poskytovanie služieb, ich ochranu a zlepšovanie produktov a služieb Microsoftu. Podľa bodu 2(b) môže ísť napríklad o kopírovanie, uchovávanie, prenos, zmenu formátu, zobrazovanie či distribúciu prostredníctvom komunikačných nástrojov.

Licencia pri tom nie je prevod autorských práv. Obsah zostáva vaším — vy len udelíte povolenie na určité spracovanie. Nie je to však právo kradnúť, predávať či voľne zverejňovať vaše súkromné diela.

Dôležité je aj to, o akú zmluvu vlastne ide. Microsoft Services Agreement sa podľa vlastného úvodu vzťahuje na vaše používanie spotrebiteľských online produktov a služieb Microsoftu. Podnikové Microsoft 365 sa riadi inými zmluvnými podmienkami. Kopírovanie podmienok zo spotrebiteľskej zmluvy do podnikovej je najčastejší spôsob, ako sa v tejto oblasti chybuje.

Praktický dôsledok je jednoduchý: samotné znenie zmluvy vám nedá odpoveď na otázku, či ste práve odovzdali niečo, na čo ste nechceli stratiť kontrolu. Odpoveď nájdete až vtedy, keď si sadnete a prečítate si, čo ste podpísali.

GitHub Copilot: keď sa interakcie môžu použiť na tréning

Toto nie je hypotetický scenár. GitHub oznámil 25. marca 2026, že od 24. apríla sa interakcie používateľov Copilot Free, Pro a Pro+ budú používať na tréning a zlepšovanie AI modelov, pokiaľ používateľ neodhlási. Copilot Business a Copilot Enterprise sú z tejto zmeny vyňaté.

Rozsah údajov je širší než len výmena otázok a odpovedí. GitHub uvádza aj kontext kódu okolo kurzora, komentáre a dokumentáciu, ktoré napíšete, názvy súborov, štruktúru repozitára a vzory navigácie. Zároveň používa výraz „v pokoji“ (at rest) s vysvetlením: Copilot naozaj spracúva kód zo súkromných repozitárov, keď s nimi aktívne pracujete, a práve tieto interakcie môžu skončiť v tréningu. Z programu sú vyňaté interakčné údaje používateľov Copilot Business a Copilot Enterprise, interakcie z repozitárov vlastnených GitHub Enterprise (enterprise-owned repositories) a interakcie používateľov, ktorí sa z tréningu odhlásili.

Predstavte si hypotetický prípad: vedúci projektu si nainštaluje osobný Copilot, lebo firemná licencia je drahá alebo ju nemá. Pracuje na module, ktorý obsahuje firemné know-how — proprietárny algoritmus optimalizovaný pre konkrétneho zákazníka, na ktorom tím pracuje už pol roka. Necháva asistenta, nech mu vysvetlí tento kód. Ide o individuálny plán a o interakciu, na ktorú sa uvedená výnimka nevzťahuje.

Čo sa tu vlastne stalo? Vedúci projektu pravdepodobne nič zlého nemyslel. A zároveň práve vložil úryvok firemného know-how do služby, ktorej pravidlá o tréningu nie sú to isté čo podmienky firemnej licencie jeho organizácie.

Rovnaké pravidlo platí pre všetky podobné platformy, ktoré sa rozhodli trénovať na interakciách. Chrániť treba vstup, nielen úložisko.

Osobný nástroj a firemný nástroj nie sú to isté

Toto je jadro celej témy a zároveň najčastejšia chyba, ktorú robia firmy s dobrými zámerami. Pri spotrebiteľskom Copilote treba rozlišovať dve verzie aplikácie, pretože majú odlišné pravidlá.

Staršia verzia aplikácie. Už neplatí pre aktuálnu verziu dostupnú od 18. augusta 2026. Podľa staršej FAQ spoločnosti Microsoft sa v nej konverzácie mohli používať na tréning generatívnych AI modelov a používateľ mal možnosť toto použitie vypnúť. Samotné znenie FAQ dnes obsahuje výstrahu, že jeho sekcia o tréningu sa vzťahuje len na túto staršiu aplikáciu.

Nová verzia aplikácie. Prehľad pravidiel pre jednotlivcov hovorí, že nová aplikácia je dostupná od 18. augusta 2026 a že príslušné iné dokumenty platia práve pre ňu. Konkrétne prehľad aktivity uvádza, že zadania, odpovede ani obsah súborov pri používaní aplikácie Microsoft Copilot sa nepoužívajú na tréning základných modelov. Zároveň však dokument zdôrazňuje, že spätná väzba od používateľov sa môže zbierať na zlepšovanie služby — bez trénovania základných modelov.

Pri firemnom Microsoft 365 Copilote platí podobné vylúčenie, iba na širšom základe: dokumentácia pre nasadenie uvádza, že zadania, odpovede ani údaje dostupné cez Microsoft Graph sa nepoužívajú na tréning základných jazykových modelov, ktoré Microsoft Copilot používa.

Z toho však nevyplýva, že sa vaše údaje vôbec nespracúvajú ani že neexistujú iné účely spracovania. Rozhodnutie stále stojí na druhu účtu, konkrétnej zmluve, spôsobe spracovania a nastaveniach — a práve preto je samostatné porovnanie jednotlivých služieb dôležitejšie než všeobecné pravidlo.

Pre zamestnancov z toho vyplýva jednoduché pravidlo: osobný Copilot a firemný Microsoft 365 Copilot majú iné pravidlá, aj keď vyzerajú rovnako. Rozdiel nie je v názve ani v cene za licenciu. Rozdiel je v tom, akú zmluvu podpisuje vaša firma — a či ju vôbec podpisuje.

Rovnaké pravidlo platí pre Google. Vo všeobecných podmienkach Googlu, platných od 30. júla 2026, je licencia na používanie vášho obsahu celosvetová, nevýhradná a bez autorských poplatkov, umožňuje obsah upravovať vrátane zmeny formátu či prekladu, no vaše práva k dielu zostávajú zachované a účel je obmedzený na prevádzkovanie a zlepšovanie služieb. Pri firemnom Google Workspace s generatívnym AI je to explicitnejšie: bod 12.11 podmienok pre služby Workspace hovorí, že Google nepoužije údaje zákazníka na trénovanie ani doladenie generatívnych modelov Workspace bez predchádzajúceho súhlasu alebo pokynu zákazníka. Prehľad ochrany súkromia pre generatívne AI vo Workspace navyše uvádza, že váš obsah nie je ľudsky posudzovaný ani inak používaný na trénovanie modelov mimo vašej organizácie bez súhlasu.

Osobný Google účet, osobné AI služby a firemný Workspace sú tri rôzne veci. Zamestnanec, ktorý doma používa Gemini na osobnom účte, nepoužíva pravidlá vášho Workspace.

Paradox, ktorý treba vidieť

Firma, ktorá prísne chráni obchodné tajomstvo pred konkurenciou, často nepozná podmienky online služby, do ktorej toto tajomstvo nahráva. Tento paradox nie je dôsledkom zlého charakteru. Je dôsledkom toho, že na dve otázky sa v podnikoch odpovedá inak.

Na otázku „kto smie vidieť tento dokument“ firma zvyčajne vie určiť zodpovednú osobu — spravuje ju administrátor, existuje zoznam používateľov, existujú pravidlá zdieľania. Na otázku „čo sa s tým dokumentom stane po vložení do služby“ je odpoveď oveľa menej jednoznačná, pretože táto otázka sa v organizácii málokedy niekto priamo opýta.

Najhoršie na tom je, že chýbajúca odpoveď vyzerá ako zhoda. Ak niekto použije firemný účet s jasnými pravidlami bez tréningu, firma má pocit, že je všetko v poriadku. Pravidlá si však nikto neprečítal a neoveril — vedeli by ste povedať, či sa vaše zadania a odpovede používajú na trénovanie, alebo nie?

Nextcloud: kde sa rozhodnutie presúva k vám

Ak sa nad tým zamyslíte, zistíte, že všetky tie štyri otázky — vlastníctvo, licencia, prístup, trénovanie — majú jednu spoločnú vlastnosť: sú to otázky o tom, kto rozhoduje. A práve to je niečo, čo sa dá presunúť.

Nextcloud umožňuje organizácii prevádzkovať vlastné prostredie na prácu so súbormi, dokumentmi a tímovou spoluprácou. Môže bežať na vlastnom serveri, v zvolenom dátovom centre alebo u poskytovateľa, s ktorým má organizácia jasne nastavené povinnosti a možnosť odchodu. Dôležité nie je len to, kde server stojí, ale kto rozhoduje o jeho správe.

A tu sa objavuje aj AI. Nextcloud Assistant možno prepojiť s lokálne prevádzkovanými jazykovými modelmi. Podľa vlastného blogu Nextcloudu o AI môžu lokálne AI funkcie vyžadovať doplnkové aplikácie, samostatne spravované modely alebo ďalšie podporné komponenty — ak sú všetky potrebné komponenty v infraštruktúre pod kontrolou organizácie, obsah na spracovanie nemusí odchádzať do externého AI cloudu. Pri zapojení externých poskytovateľov však údaje odchádzajú podľa zvolenej integrácie. Nextcloud preto ponúka aj hodnotenie rizika jednotlivých modelov, aby ste si vedeli vybrať.

To je presne tá vec, ktorú treba povedať otvorene: Nextcloud nie je automatická záruka. Ak nakonfigurujete externú AI integráciu, dáta odchádzajú von. Riziko závisí od konfigurácie, nie od značky produktu.

To isté platí o vlastnej infraštruktúre. Zle spravovaný server bez aktualizácií a nezávislých záloh môže byť horšou voľbou než kvalitná verejná služba. Vlastná inštancia prináša so sebou vlastnú zodpovednosť: za správu, bezpečnosť, dostupnosť a obnovu. A potrebuje aj pravidlá pre zamestnancov — lebo prístupové práva a oprávnenia sa musia spravovať rovnako, nech je ten server kdekoľvek.

Čo tým získate? Nie je to len lepšie zabezpečenie. Je to možnosť odpovedať na otázku „kto rozhoduje“ vlastnými slovami a vlastnými pravidlami. Pri Nextcloude je táto odpoveď konkrétna: dokumenty ležia vo vašom úložisku a prístupy spravujete vy.

Pri vhodne nakonfigurovanom Nextcloude môžete v rámci firemného prostredia určiť, či AI spracovanie zostane lokálne, alebo využije externú službu. To však samo osebe nebráni zamestnancovi používať osobný AI účet mimo firemného systému — preto sú potrebné aj interné pravidlá a ich dodržiavanie.

Otázky, ktoré by ste si mali položiť

Ešte nič nemusíte meniť. Mali by ste však vedieť odpovede na tieto otázky:

  1. Aký účet používajú naši zamestnanci na prácu s AI? Osobný, firemný, alebo zmes oboch?
  2. Vieme, čo sa deje s dokumentmi, ktoré do AI nástroja vložia — vrátane toho, či sa použijú na trénovanie?
  3. Máme písomné pravidlá o tom, čo sa do osobných nástrojov vkladať nesmie? A platí to aj pre partnerov a dodávateľov?
  4. Čo z nášho know-how je dnes mimo našej kontroly?

Posledná otázka je tá, ktorá oddeľuje firmu, ktorá si myslí, že má dôvernosť, od firmy, ktorá ju má.

Digitálna suverenita v tomto kontexte neznamená, že všetko musíte prevádzkovať sami ani že musíte zakázať AI. Znamená, že viete, komu ste svoje know-how zverili, na základe akých pravidiel a čo z toho môžete spätne prevziať.

Zdroje

Microsoft

Google

Nextcloud